Potraviny a spotrebiteľ...
Výzvou ETP Potraviny pre život je viac a naplno porozumieť spotrebiteľovi pri výbere potravín a stimulovať jeho výber potravín tak, aby prešiel na zdravé stravovanie /zdravý výber, ľahký výber/ a tiež vytvárať dôveru a istotu v produkcii potravín, ich vývoji a odbyte potravín /nového typu/.

Spotrebitelia zohrávajú hlavnú úlohu v Európskej technologickej platforme Potravinu pre život a ich záujmy by mali byť odzrkadlené vo všetkých výskumných subplatformách. Potraviny a nápoje vnášajú potešenie do života, a ak sa konzumujú v primeranom množstve a pomere, mali b mať i hlavný podiel na pohode a zdraví starnúcich európskych obyvateľov. Dôvera spotrebiteľa voči potravinám a nápojom je taktiež veľmi dôležitá a týka sa bezpečnosti výrobkov, ich dodávky a nových technológií. Zmýšľanie a chápanie spotrebiteľov sa môže výrazne líšiť od toho, ktoré majú odborníci, a preto ignorovanie týchto nesúladov môže viesť k nepochopeniu, nezhodám a napokon i nedôvere. Preto je potrebné odstrániť prekážky v efektívnej komunikácii na docielenie požadovanej zmeny v správaní.

Zlepšenie zdravia európskych spotrebiteľov, vrátane etnických a prisťahovaleckých skupín a iných špecifických cieľových skupín (ako deti, starší občania a hendikepovaní ľudia), sa môže uskutočniť iba vtedy, ak spotrebiteľ zmení spôsob výberu potravín a stravovacie návyky, ktoré zohľadňujú i životný štýl súčasnosti a blízkej budúcnosti. Porozumenie a uvedomenie si týchto faktorov, vyplývajúcich z kultúry a životného štýlu, môže ďalej zlepšiť efektivitu európskeho potravinárskeho a nápojového priemyslu.

Oblasť „Potraviny a spotrebiteľ“ si kladie za cieľ od základov pochopiť uvažovanie spotrebiteľa pri výbere potravín a tiež uskutočniť pokrok v potravinárskych vedných odboroch, kvalite potravín a potravinárskej technológii. Špecificky sa tento výskumný program zameriava na:

• Pochopenie procesom, akým konzument vníma a chápe potraviny hlavne tam, kde sú nezhody medzi spotrebiteľmi a odborníkmi, čo môže mať za následok nedostatok dôvery,
• Pochopenie spôsobov výberu potravín spotrebiteľom a základných procesov za tým stojacich,
• Pochopenie procesov zmien správania, ako aj kľúčových faktorov, ktoré podporujú, zmierňujú a brzdia zmeny zamerané na zdravšie stravovanie,
• Pochopenie základných hodnôt potravín, kultúry potravín a stravovacích zvyklostí a ich rozmanitosti a dynamiky v celej Európe.

 

Kľúčové oblasti, ktorým sa treba venovať:

• Priority spotrebiteľa a súlad medzi rôznymi benefitami potravín ako je chuť, konvenčnosť, zdravie udržateľnosť, cena a etika a tiež i vývoj potrieb spotrebiteľa (reklama a trendy),
• Hĺbková analýza špecifických cieľových skupín, ako sú deti, staršie osoby, etnické skupiny a hendikepovaní ľudia, a vhodných metodík intervenčných nástrojov orientovaných na tieto cieľov skupiny,
• Komunikačné stratégie sústredené na spotrebiteľa ohľadom benefitov, rizík, bezpečnosti a zdravotne prospešnosti konkrétnych typov stravovania a pôvodu potravín,
• Intervenčné stratégie pre nasmerovanie spotrebiteľa na zdravší a udržateľný výber potravín
• Efektívne komunikačné stratégie cielené na spotrebiteľa, ktoré podporia výber potravín konkrétnych cieľových skupín (deti, starší spotrebitelia a spotrebitelia s nižším vzdelaním), mali by prejsť do marketingovej praxe,
• Informácie pre spotrebiteľa a označovanie výrobkov na podporu výberu potravín
• Efektívne (školské)vzdelávacie programy na podporu poznatkov o potravinách a motiváciu pre výber potravín,
• Dôvera spotrebiteľa voči pôvodu potravín a potravinárskej technológii a rozvoj podpornej vedeckej bázy,
• Účasť spotrebiteľa na strategickom vývoji potravinárskych technológií a výrobkov,
• Spotrebiteľské vnímanie, postoje, preferencie a správanie voči novým technológiám (napr . nanotechnológia, genomika a i.),špecifickým výrobným metódam (napr. pohoda zvierat, miestne špeciality, organická a udržateľná produkcia) a stravovacím režimom (vegetariánstvo, rôzne diéty a i.),
• Zlepšenie metodík, ktoré by zohľadnili záujem spotrebiteľa, jeho zapojenie do inovácie potravín (prístup „od vidličky až po farmu“).

Výskumné aktivity budú zahrňovať:

• Pochopenie a prevedenie výberu potravín pre zdravé stravovanie a stimuláciu správnych návykov pri konzumácií potravín. Toto by malo zahŕňať rozvíjanie personalizovanej informácie, optimalizáciu kvality produktov, zdravie spotrebiteľov a predpovedanie budúcich trendov na globálnej , EÚ, regionálnej a miestnej úrovni.
• Tvorbu a validáciu nových spôsobov efektívnej komunikácie a poskytovanie informácií o zdravom stravovaní rôznym populačným skupinám z odlišnými informačnými potrebami, vrátane menšinových etnických skupín a najviac ohrozených skupín.
• Mapovanie stravovacích zvykov etnickej a prisťahovaleckej populácie v Európe a eektívne využitie získaných poznatkov
• Mapovanie kultúry potravínv Európe a na globálnom trhu
• Analyzovanie významu cien verzus iné potravinové benefity, a tiež ako tento význam vnímajú rôzne cieľové skupiny /napr. spotrebitelia s nízkymi príjmami/
• Vývoj potravín riadený spotrebiteľmi, modely a techniky na interpretáciu informácií spotrebiteľa o senzorických a nesenzorických špecifikáciách výrobkov
• Pochopenie determinantov rozhodujúcich pre akceptovateľnosť potravinárskych technológií zo strany spotrebiteľa a ako sa tieto menia v závislosti od jednotlivých spotrebiteľských benefitov. Sú nové technológie odpoveďou na potreby a zdravotné požiadavky spotrebiteľa? Akú najlepšiu stratégiu má zvoliť potravinársky priemysel pri inovácii výrobkov?

European Technology Platform on Food for Life. The vision for 2020 and beyond.
CIAA – Confederation of the food and drink industries of the EU, Brusel, jún 2005