Domáci producenti to popri výrobkoch zo zahraničia v regáloch obchodov nemajú ľahké. V konkurenčnom boji vyhrávajú často „iba“ vďaka kvalite.

Domáci producenti to popri výrobkoch zo zahraničia v regáloch obchodov nemajú ľahké. V konkurenčnom boji vyhrávajú často „iba“ vďaka kvalite.

Pivo, minerálka, treska či vajíčkový šalát. To je iba zlomok z nových výrobkov, ktoré sa vďaka svojim výrobcom vo februári stali nositeľmi slovenskej Značky kvality. Ministerstvo pôdohospodárstva ju udelilo viac ako tridsiatim produktom. Zároveň rozhodlo o tom, že ďalších asi 80 výrobkov, ktorých produkcia je v rukách Slovákov, si značku kvality zaslúži aj naďalej. Doma tak aj v roku 2020 máme stále kvalitný med, pečivo, múku, mliečne produkty a rôzne druhy mäsa domácej produkcie. Okrem kuracieho dokonca aj pštrosie. Nechýbajú klobásy, medovina či kúpeľné oblátky. Otázne ostáva, ktorí výrobcovia získajú značku aj opäť. Udržia kvalitu, alebo poľavia?

Rozhodujú odborníci

Značka kvality vznikla v roku 2004 v rámci Národného programu podpory poľnohospodárskych produktov a potravín. Jedným z cieľov bolo podporiť domácu potravinovú produkciu a zviditeľniť naše výrobky v zahraničnej konkurencii na trhu po vstupe Slovenska do Európskej únie. Zároveň mala pomôcť spotrebiteľovi ľahšie sa orientovať medzi produktmi v obchodoch. Značka prešla od svojho vzniku mnohými zmenami. Postupne sa sprísňovali pravidlá a výrobcovia, ktorí sa o značku uchádzajú dnes, musia splniť nie práve jednoduché kritériá. Napriek tomu si značka udržala významné postavenie u výrobcov aj spotrebiteľov. „Spotrebiteľ chce poznať príbeh svojho jedla. Zaujíma sa o jeho pôvod aj kvalitu. Jedlo pre neho už dávno nie je iba nutnosťou či primárnou potrebou,“ prízvukuje Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska. Moderné trendy podľa nej ovplyvňujú však aj samotných producentov. „Čoraz viac sa orientujú na tradičné receptúry, nutričné hodnoty, zloženie výrobkov, ale aj na šetrné environmentálne postupy, ekológiu či férovosť obchodu,“ vysvetlila. S tým podľa nej úzko súvisí v konečnom dôsledku aj zvyšujúci sa dopyt po tradičných a najmä kvalitných slovenských výrobkoch. O tom, či si výrobcovia značku hovoriacu o kvalite ich výrobkov zaslúžia, rozhoduje odborná komisia. Tú vymenúva minister/ka pôdohospodárstva. Ak je niektorý výrobca viac ako dobrý, môže získať Značku kvality GOLD. Ešte hodnotnejšie zlaté logo sa udeľuje výrobkom s nadštandardnými parametrami kvality. Výrobcovia môžu o udelenie značky žiadať celoročne a bezplatne. Komisia však zasadá podľa potreby. Získať môžu nálepku pre svoj produkt na jeden až tri roky. Podľa toho, či ide o sezónny produkt, alebo nie. Na celý proces odborne dohliada Štátna veterinárna a potravinová správa. Značka je pýchou výrobcov, no veľa znamená najmä pre spotrebiteľa. Je zárukou, že do nákupných vozíkov či košíkov si vkladá kvalitné slovenské potraviny, ktoré spĺňajú okrem našich zákonov aj legislatívu Európskej únie. Zloženie, technologický a výrobný proces, vrátane balenia a ďalších úprav počas cesty výrobku na trh, ktorý deklaruje výrobca, je pravidelne kontrolovaný.

Rýdzo zo Slovenska

Výrobok, ktorý sa uchádza o značku kvality, musí obsahovať minimálne 75-percentný podiel domácich surovín (v opačnom prípade musí vysvetliť, prečo toto kritérium nespĺňa – napríklad surovinu nemožno u nás dopestovať, získať alebo vyprodukovať v požadovanej kvalite). Žiadosť podáva výlučne fyzická alebo právnická osoba, ktorá výrobky vyrába a je prevádzkovateľom potravinárskeho podniku, kde sa vykonávajú všetky kroky výroby (čistenie, triedenie, upravovanie, opracovanie, spracovanie, balenie a ďalšie úpravy potrebné pri ceste výrobku na trh). Všetky fázy výroby sa musia uskutočňovať na Slovensku. Súčasťou žiadosti, ktorá sa doručuje ministerstvu pôdohospodárstva, je aj originál balenia alebo etikety, prípadne fotodokumentácia, na ktorej sú viditeľné všetky údaje z obalu. V prípade, že komisia rozhodne o tom, že výrobok je nejakým spôsobom zvlášť výnimočný, môže mu udeliť vyššiu značku kvality. V tomto smere zaváži napríklad zloženie s obsahom biologicky cenných látok, ako sú napríklad vitamíny alebo antioxidanty, alebo naopak, znížené množstvo soli či chemických konzervačných látok. Pod kvalitu sa podpisuje i tradičná receptúra a technológia výroby. Pri každom pravidle existujú výnimky. A tak ani o značku kvality sa nemôžu uchádzať všetky druhy výrobkov. Krmivá a ďalšie výrobky, ktoré sú určené na kŕmenie hospodárskych zvierat, výživové doplnky a potraviny určené na osobitné výživové účely, ani niektoré nebalené výrobky a tie, ktorých značka a spôsob predaja sú v konflikte s filozofiou udeľovania Značky kvality, žiaľ, svoj obal nikdy neskrášlia logom, ktoré spotrebiteľovi napovie, že má česť s kvalitným slovenským výrobkom. Práve logo je to, čo spotrebiteľa zaujme na prvý pohľad, keď sa mu do rúk dostane kvalitný slovenský výrobok. Získať Značku kvality nie je zrejme vždy ľahké. Prísť o ňu však ľahké byť môže. Osud kvality výrobkov je v rukách producentov. Azda sa nepokazia a k mnohým, ktorí už značku získali a držia si ju, sa úspešne pridajú aj ďalší. „Na našom trhu je množstvo zaujímavých producentov. Idú dopredu. Získavajú ocenenia všade po svete. Dobrovoľne sa dokonca zaväzujú k používaniu recyklovateľných či kompostovateľných obalov. Mali by využiť možnosť a viac ukázať spotrebiteľom, že kvalitné potraviny máme aj doma na Slovensku,“ uzatvára Venhartová.

Slovenskí producenti by mali spotrebiteľom viac ukázať, že kvalitné potraviny máme aj doma na Slovensku.

Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska

Foto:

Jedlo už dávno nie je podľa odborníkov iba nutnosťou. Dôležitý je pôvod aj zloženie.