Európska únia zvyšuje transparentnosť hodnotenia bezpečnosti potravín

Bratislava, 6. septembra 2019 – Dnes bol v Úradnom vestníku Európskej únie zverejnený dôležitý právny predpis, ktorý zásadným spôsobom posilňuje transparentnosť hodnotenia bezpečnosti potravín. Revíziou všeobecného potravinového práva reagovala únia na verejnú polemiku v súvislosti s hodnotením látok ako sú geneticky modifikované organizmy a výrobky na ochranu rastlín, hlavne tých, ktoré obsahujú glyfozát, alebo v súvislosti s potenciálne negatívnym vplyvom niektorých látok na zdravie spotrebiteľov. Jedným z hlavných cieľov nariadenia je aj prispievanie k boju proti šíreniu nepravdivých informácií a ich zdrojov.

Európske potravinové právo je pomerne mladým právnym odvetvím. V počiatočných rokoch fungovania Európskej únie sa regulácia zameriavala na odstraňovanie prekážok voľného pohybu tovaru a harmonizáciu národných právnych predpisov v oblasti potravinovej bezpečnosti. Podnet na nariadenie o všeobecnom potravinovom práve, ktoré bolo prijaté v roku 2002, vyplynul zo série kríz v oblasti potravín, najmä krízy súvisiacej s povinnou spongiformnou encefalopatiou (BSE), slintačkou a krívačkou a dioxínom, ktoré znamenali vážne ohrozenie verejného zdravia, vynaloženie obrovských nákladov na opatrenia na podporu trhu, a v neposlednom rade vážne oslabili dôveru verejnosti v regulačný rámec Únie v oblasti bezpečnosti potravín.

Politickou reakciou na tieto krízy bolo prijatie bielej knihy o bezpečnosti potravín v januári 2000. Následne v roku 2002 bolo prijaté nariadenie č. 178/2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, je zriadený Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú sa postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín.

V súčasnej dobe patrí odvetvie potravinárstva k jedným z najregulovanejších odvetví, pričom približne 40 % právnych predpisov Európskej únie sa týka agropotravinárskeho odvetvia. Podnet na revíziu všeobecného potravinového práva vznikol už v roku 2015, kedy bola zaregistrovaná iniciatíva občanov Európskej únie s názvom „Zákaz glyfozátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi“. Z verejnej diskusie vyplynulo, že občania Európskej únie žiadajú, aby bol proces vyhodnotenia rizika v oblasti potravinového práva – a rozhodovania na základe vyhodnotenia – transparentnejší.

Výsledkom verejnej diskusie a následnej trojročnej prípravy a diskusie zástupcov členských štátov je prijatie dnes publikovaného Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1381 z 20. júna 2019 o transparentnosti a udržateľnosti hodnotenia rizika na úrovni EÚ v potravinovom reťazci, ktorým sa mení:

• nariadenie (ES) č. 178/2002 o všeobecnom potravinovom práve,
• smernica 2001/18/ES o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia,
• nariadenie (ES) č. 1829/2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách,
• nariadenie (ES) č. 1831/2003 o kŕmnych doplnkových látkach,
• nariadenie (ES) č. 2065/2003 o udiarenských dochucovadlách,
• nariadenie (ES) č. 1935/2004 o materiáloch v styku s potravinami,
• nariadenie (ES) č. 1331/2008 o spoločnom postupe schvaľovania prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aróm,
• nariadenie (ES) č. 1107/2009 o prípravkoch na ochranu rastlín
• nariadenie (EÚ) 2015/2283 o nových potravinách.

Základným cieľom nového právneho predpisu je zabezpečenie transparentnosti hodnotenia rizika v súvislosti s bezpečnosťou potravín. Nové pravidlá majú prispieť k tomu, aby Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA alebo „úrad“) získal v očiach spotrebiteľov a širokej verejnosti väčšiu legitímnosť pri napĺňaní svojho poslania, zvýšiť dôveru spotrebiteľov a širokej verejnosti v jeho prácu, a zároveň sa nimi zabezpečuje, aby úrad niesol väčšiu zodpovednosť voči občanom Únie.

Základnými novinkami, ktoré táto veľká revízia potravinového práva prináša, sú:

1. Európska komisia pripraví všeobecný plán komunikácie o riziku.

Európska komisia pripraví v úzkej spolupráci s úradom a členskými štátmi, po príslušných verejných konzultáciách, všeobecný plán komunikácie o riziku. V tomto pláne komunikácie o riziku by mala byť popísaná povaha rizika a jeho možný vplyv na zdravie ľudí, zdravie zvierat a ak je to relevantné, aj na životné prostredie, to, na koho a na čo má riziko priamy alebo nepriamy vplyv, úrovne vystavenia nebezpečenstvu, úroveň naliehavosti a schopnosť mať riziko pod kontrolou. Vo všeobecnom pláne sa zavedú vhodné mechanizmy s cieľom zabezpečiť otvorený dialóg medzi spotrebiteľmi, potravinárskymi a krmivárskymi podnikmi, akademickou obcou a všetkými ostatnými zainteresovanými stranami.

2. Väčšia účasť členských štátov v správnej rade Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín

Členov správnej rady budú nominovať všetky členské štáty Európskej únie (nielen 14). Zástupcovia budú musieť mať skúsenosti v oblasti potravinárskej legislatívy, vrátane hodnotenia rizika, ale aj vo všeobecných finančných a právnych záležitostiach.

3. Väčšia účasť členských štátov pri navrhovaní odborníkov do vedeckých pracovných skupín

EFSA tým bude mať prístup k dostatočne veľkému počtu nezávislých špičkových odborníkov.

4. Oznamovanie štúdií

EFSA vytvorí a bude spravovať databázu všetkých štúdií, ktoré zadali alebo uskutočnili podniky na podporu žiadostí v zmysle vyššie uvedených predpisov (napríklad pokiaľ ide o novú potravinu, prídavné látky, geneticky modifikované organizmy a pod.). V prípade, že tieto štúdie nebudú oznámené, žiadosť opierajúca sa o takúto štúdiu sa nebude pokladať za platnú. Na základe tohto princípu podniky budú musieť bezodkladne oznámiť názov a rozsah akejkoľvek štúdie, ktorú zadali alebo uskutočňujú, ako aj laboratórium alebo skúšobnú inštitúciu, ktoré štúdiu uskutočňujú, a dátumy jej začatia a jej plánovaného ukončenia.

5. Konzultácia s tretími stranami

Pokiaľ podnik bude chcieť obnoviť schválenie podľa relevantných predpisov, bude musieť oznámiť štúdie, ktoré zamýšľa vykonať, pričom úrad začne po takomto oznámení konzultáciu so zainteresovanými stranami a s verejnosťou, na základe čoho poskytne žiadateľovi poradenstvo k podávanej žiadosti aj koncepcii štúdie.

6. Overovacie štúdie

Vo výnimočných prípadoch vážnych nezhôd alebo protichodných výsledkov bude môcť Komisia požiadať úrad, aby zadal vypracovanie vedeckých štúdií s cieľom overiť dôkazy, ktoré použil vo svojom procese hodnotenia rizika.

7. Zisťovacie misie

Odborníci Komisie uskutočnia do 28. marca 2025 zisťovacie misie v členských štátoch s cieľom posúdiť, ako laboratóriá a iné skúšobné inštitúcie uplatňujú príslušné normy pri vykonávaní skúšok a štúdií predložených úradu ako súčasť žiadosti, a tiež ako sa dodržiava oznamovacia povinnosť na oznamovanie štúdií (bod 4.)

Nové nariadenie sa bude uplatňovať od 27. marca 2021, pričom nariadenie je záväzné a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

„Potravinárska komora Slovenska víta prijatie tohto dôležitého nariadenia, ktorého cieľom je zvýšenie transparentnosti hodnotenia bezpečnosti potravín a zvýšenie dôvery spotrebiteľov v prácu Európskej úradu pre bezpečnosť potravín. Sme presvedčení o tom, že konzultácie s tretími stranami vrátane verejnosti umožnia lepšiu komunikáciu voči spotrebiteľom ohľadom bezpečnosti všetkých potravín a látok použitých pri ich spracovaní, ktoré potravinárske podniky uvádzajú na trh Európskej únie,“ uvádza Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska.

Celé znenie zverejneného nariadenia je dostupné na tomto linku: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1567775619020&uri=CELEX:32019R1381