Prihlásenie členov PKS
 
Internetový kurz zdravého životného štýlu organizovaný PKS
 
PKS podpora zdravého životného štýlu v STV:
 
návštevníkov: 181062
 
Článok témy

Odmietame byť na jednotnom európskom trhu stále tí druhí

Legislatívny návrh k budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2020 je pre Radu poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv /RPPS/ veľkým sklamaním, pretože ešte viacej prehĺbi rozdiely medzi jednotlivými členskými krajinami.
 
Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv vyjadruje nesúhlas s legislatívnym návrhom k Spoločnej poľnohospodárskej politike /SPP/ na obdobie rokov 2021-2027, ktorý minulý týždeň zverejnila Európska komisia. Z navrhnutého balíka finančných zdrojov v objeme 365 miliárd eur je pre Slovenskú republiku vyčlenená suma 4,388 mld. eur. Rada nesúhlasí s navrhnutou výškou finančných prostriedkov, ktorá by mala byť z európskych zdrojov cca o 300 mil. eur nižšia, ako máme v súčasnom programovacom období. Podstatné preto teraz bude, akým spôsobom a pre koho sa tieto peniaze prerozdelia. Či sa k dotáciám dostanú skutočné len aktívni farmári alebo budú naďalej výhodným zdrojom príjmu aj pre subjekty, ktoré neprinášajú pridanú hodnotu na vidiek vo forme vyššej zamestnanosti, chovu zvierat a potravinárskej produkcie.
 
Nemôžeme súhlasiť ani so zavedením degresivity priamych platieb od 60 000 eur a z ich zastropovaním vo výške 100 000 eur. Z legislatívneho návrhu vyplýva, že degresivita a stropovanie sa budú týkať všetkých druhov priamych platieb (napríklad aj dobrovoľne viazaných platieb na podporu produkcie citlivých komodít), čo považujeme pre poľnohospodárov za demotivačné a nelogické.
 
„Historicky je slovenské poľnohospodárstvo postavené na veľkých podnikoch. Mladí a rodinní farmári sú správnou formou diverzifikácie na vidieku. Preto budeme aj naďalej na európskej pôde presadzovať dobrovoľné zastropovanie, kde si každá členská krajina vyberie či stropovanie zavedie alebo nie,“ uviedol v mene RPPS Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
 
Kombinácia degresivity a zastropovania priamych platieb a nízkej úrovne dobrovoľne viazaných platieb môže ešte viac prehĺbiť krízu v slovenskom agrosektore. Rovnako aj to, že návrh neurýchli dorovnanie priamych platieb pre novopristupujúce krajiny Únie. Aj naďalej tak budú slovenskí poľnohospodári a potravinári ťahať za kratší koniec spoločného európskeho lana. Budúcnosť je v konkurencieschopnosti sa tá bude odvíjať aj od toho, do akej miery zvýšiť Slovenská republika financovanie odvetvia z vlastných národných zdrojov.
 
V rámci budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky zároveň nemožno zabudnúť na významnú úlohu potravinárskeho priemyslu ako nevyhnutnej koncovky na spracovanie poľnohospodárskych surovín. Nakoľko jedným zo špecifických cieľov SPP je posilnenie orientácie na trh a zvýšenie konkurencieschopnosti vrátane intenzívnejšieho zamerania sa na výskum, technológie a digitalizáciu, je potrebné, aby boli dostatočné finančné prostriedky alokované práve na podporu konkurencieschopnosti slovenského potravinárskeho priemyslu. Rovnako ako pri poľnohospodároch Rada poľnohospodárskych  a potravinárskych samospráv zastáva pozíciu zrovnoprávnenia potravinárskych podnikov bez ohľadu na členenie na malé, stredné a veľké. „Zvyšujúce sa negatívne saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi výrobkami, nízky podiel slovenských výrobkov na pultoch obchodov či jedna z najnižších potravinárskych produkcií v rámci krajín EÚ sú hmatateľnými dôsledkami systematického zanedbávania potravinárskeho priemyslu a nerovného a neefetívneho prerozdeľovania finančných prostriedkov v rámci Programu rozvoja vidieka v predchádzajúcom období,“ uvádza Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.
 
Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv je pripravená okamžite začať oficiálne rokovania s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na tému národnej pozície Slovenskej republiky k SPP po roku 2020. Rada poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv sa pri presadzovaní priorít slovenských poľnohospodárov a potravinárov chce oprieť aj o dokument Bratislavská deklarácia, ktorú dodnes podpísali agropotravinárske samosprávy desiatich krajín EÚ.
 
Radu poľnohospodárskych a potravinárskych samospráv tvorí päť najreprezentatívnejších organizácií v agroptoravinárskom sektore Slovenska: Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Agrárna komora Slovenska, Potravinárska komora Slovenska, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností a Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska.
 

Kontakt pre médiá:

Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska, venhartova@pks.sk, +421 903 468 149, +421 2 444 500 45



6.6.2018