English version
 
 
 
Prihlásenie členov PKS
 
Internetový kurz zdravého životného štýlu organizovaný PKS
 
PKS podpora zdravého životného štýlu v STV:
 
návštevníkov: 181062
 
Zdravý životný štýl
PKS: Ako prežiť Veľkú noc zdravo a bez prejedania

(tlačová správa z 10.4.2014)

 

Bratislava, 10. apríl 2014 – Aká je pravda o tradičných potravinách na Veľkú noc? Je údená šunka nezdravá? Aký vplyv na organizmus má majonéza, či vajcia? Potravinárska komora Slovenska (PKS) v spolupráci s odborníkom na zdravú výživu MUDr. Petrom Minárikom sa pozreli na potraviny z našich sviatočných stolov a zostavili zdravý veľkonočný tanier.

Azda najdémonizovanejšou potravinou našich sviatočných stolov je celkom určite údená bravčová šunka. „Pri údení mäsa vnikajú do svaloviny látky, tzv. polyaromatické uhľovodíky a benzo(a)pyrén, ktoré by sme mali prijímať v obmedzených množstvách. Ľudia sú zvyknutí preferovať menej zdravé údené bravčové mäso s vyšším obsahom tuku. Určite odporúčam konzumovať chudé údené mäso a v malých množstvách,“ hovorí Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska. Tradície a klasiky sa síce nemusíme vzdávať, lekár Peter Minárik však odporúča v súvislosti s údeninou tzv. „spomienkovú porciu“.

Vajíčka, ktoré sú tradičným pokrmom veľkonočných sviatkov už dávno nie sú strašiakom ako v minulosti. „Žĺtka síce obsahujú cholesterol, ale zároveň obsahujú množstvo ďalších zdraviu prospešných živín. Dnes sa už cholesterolu nepripisuje taký význam pre choroby ako voľakedy. Naviac, vaječný žĺtok obsahuje mnohé cenné živiny ako sú cholín, lecitín, luteín,“ tvrdí Peter Minárik.

Zatracovať netreba ani majonézu. „Nepatrí k nežiaducim potravinám, pretože jej zložky sú tvorené najmä z rastlinných olejov a vajec. Negatívna je vysoká energetická hodnota. Majonéza sa však jednak nekonzumuje vo veľkých množstvách, jednak výrobcovia potravín už vyrábajú aj alternatívy so zníženým množstvom energie,“ uviedla Jarmila Halgašová.

Koláče rovnako patria na sviatočný stôl. Vieme ich však upiecť aj v zdravších alternatívach. „Recepty je možné variovať v odľahčenej podobe s menším množstvom cukru, s celozrnnou alebo špaldovou múkou,“ odporúča Peter Minárik. Zároveň odporúča konzumovať zákusky ovocné bez krémov, keďže v nich je množstvo tukov, cukrov a teda aj energie.

A ako je to s čokoládou? Napriek tomu, že stále je preferovaná mliečna čokoláda, milovníci tejto maškrty by mali uprednostniť čokoládu s vyšším obsahom kakaových súčastí. Takáto čokoláda obsahuje viac antioxidantov a menej cukru. „Ak už kúpime vajíčka z kakaovej hmoty, tak by mali slúžiť radšej len ako dekorácia sviatočného stola,“ uviedol Peter Minárik.

Samozrejme sviatočný stôl bez tradičných jedál si azda nikto nevie predstaviť. No malo by platiť, že všetkého veľa škodí a konzumovať by sme mali s mierou. Vyvážený jednálniček by mal v ideálnom prípade zohľadňovať optimálny príjem kalórií. V prípade dospelej osoby je to 2 000 kcal (8 400 kJ). Aj počas sviatkov platí zásada, že je lepšie konzumovať viackrát za deň a v menších množstvách.

Pri zostavovaní porcie jedla by sme mali dbať, aby na tanieri bolo najmenej 2/3 zeleniny, ovocia, obilnín a najviac 1/3 živočíšnych bielkovín. Pokrmy sa dajú spojiť so zdravšou alternatívou. „Napríklad údenú bravčovú šunku môžeme nahradiť dusenou hydinovou šunkou, lososom, alebo tofu, šľahačku zase jogurtom, alebo tvarohom,“ dodáva MUDr. Minárik.

„Ak si na veľkonočnom tanieri naservírujem 100 g šunky a 1 vajíčko, nemusím ho zjesť naraz a môžeme si ho rozdeliť do viacerých porcií na jeden deň a na tanier si doplním 250 g až 300 g zeleniny,“ hovorí Peter Minárik.

A takto by mohla vyzerať zdravšia alternatíva na veľkonočný stôl.
100 g chudá dusená šunka
120 g zemiaky (varené v pare, pažítka, petržlen)
80 g mrkva (varená v pare 10 min)
80 g špenát (čerstvý varený podľa obvyklého návodu)

Potravinárske spoločnosti si uvedomujú zmenu životného štýlu ľudí a preto systematicky znižujú energetickú hodnotu svojich výrobkov. „S cieľom znižovania nadváhy a obezity znížili od roku 2010 kalorický obsah svojich výrobkov o vyše 6,4 biliónov kalórií, čo predstavuje ekvivalent hodnoty približne 78 kalórií na osobu za deň, čo je stredne veľký koláčik alebo jablko. Svoj záväzok tak prekonali viac ako štvornásobne,“ povedala Jarmila Halgašová riaditeľka PKS.

Blížiace sa veľkonočné sviatky budú pre mnohých ľudí znamenať záťaž nielen pre žalúdok, ale aj pre rodinný rozpočet. Pre mnohých z nás sú zároveň maratónom nákupov potravín neraz v zbytočne nadmerných množstvách a v neúmernej pestrosti. Dôsledkom nepremyslených a nadmerných nákupov je nielen aktívne i pasívne prejedanie sa nadrozmerným objemom sviatočných jedál a neúmerný príjem prázdnych „kalórií“ pri snahe o dodržanie všetkých gastronomických tradícií v bohatom obsadení, ale následne aj vyhadzovanie potravín do smetných košov.

V Európskej únii (EÚ) sa každoročne vyhodí takmer 90 miliónov ton jedla. Na každého občana únie tak pripadne za rok až 179 kilogramov odpadu z potravín. „Spotrebiteľom odporúčam prehodnotiť svoje veľkonočné nákupy, aby po sviatkoch neskončili v „smetnom koši“ ďalšie obrovské množstvá potravín,“ hovorí Jarmila Halgašová, riaditeľka PKS.

Európska komisia (EK) zozbierala údaje pre štúdiu od roku 1974 a odhaduje, že plytvanie potravinami sa odvtedy zvýšilo až o 50 %. EK zároveň vypočítala do roku 2020 nárast objemu potravinového odpadu až o ďalších 40 %, čo predstavuje ďalších 126 miliónov ton. Práve preto v EÚ paralelne prebieha viacero iniciatív na zefektívnenie výroby a spotreby potravín. Rok 2014 bol vyhlásený za „Rok Európskej únie boja proti plytvaniu potravinami“.