Prihlásenie členov PKS
 
Internetový kurz zdravého životného štýlu organizovaný PKS
 
PKS podpora zdravého životného štýlu v STV:
 
návštevníkov: 181062
 
Zdravý životný štýl
Tuky: Vyznajte sa v nich a jedzte zdravo
(tlačová správa)

Bratislava, 5. septembra 2017 - Sú tuky potrebné pre život? Aký majú vplyv na ľudský organizmus? Môžeme ich z jedálnička vyškrtnúť? Aká je ich optimálna denná dávka? Potravinárska komora Slovenska (PKS) hľadala odpovede v spolupráci s odborníkom na zdravú výživu MUDr. Petrom Minárikom v pravidelnom cykle „Mýty a pravdy o potravinách“.

Vedeli ste, že pokiaľ je v zložení výrobku uvedený aj palmový olej, vôbec to nemusí znamenať, že sa jedná o zlý alebo nezdravý produkt? Ak sa palmový olej použije v kombinácii s inými rastlinnými olejmi, výsledný pomer medzi nasýtenými a nenasýtenými kyselinami môže byť priaznivý a tým aj účinok na naše zdravie.

 

Tuky plnia v našom organizme dôležité funkcie. Sú najdôležitejšou energetickou rezervou, tepelným izolátorom, pomáhajú vstrebávať vitamíny rozpustné v tukoch (A, D, E, K) a sú tiež zdrojom esenciálnych mastných kyselín, nevyhnutných pre naše telo,“ vysvetľuje MUDr. Peter Minárik, odborník na zdravú výživu.

 

Tuky sú estery glycerolu s vyššími mastnými kyselinami. Mastné kyseliny (MK) nachádzajúce sa v spojení s glycerolom podľa počtu nenasýtených väzieb v reťazci sú nasýtené MK, mononenasýtené MK, polynenasýtené MK a trans MK. Ako sa teda vyznať v tukoch?

 

Tuky sa nachádzajú v mnohých živočíšnych a rastlinných potravinových zdrojoch, či už v mäse, v údeninách, v rybách, v mlieku, v olejninách a iných semenách, ako aj v rastlinných olejoch, v orechoch, alebo v strukovinách,“ informuje MUDr. Minárik. „Optimálny denný príjem tukov z celkového energetického príjmu by mal tvoriť 20 až 30 percent.

 

Od 13. decembra 2016 výrobcovia potravín musia povinne uvádzať v označení potravín výživové hodnoty. Jednou z nich je aj množstvo tukov a množstvo nasýtených mastných kyselín. Denne sa odporúča prijať najviac 10 percent nasýtených MK z celkového energetického príjmu. Nasýtené mastné kyseliny môžu mať totiž pri nadmernom príjme nepriaznivý vplyv na srdce a cievy.

 

V súlade so starou životnou múdrosťou, ktorá hovorí že všetkého veľa škodí, každý z nás by mal poznať zdravú mieru,“ upozorňuje MUDr. Peter Minárik, odborník na zdravú výživu.

 

Väčšina nasýtených mastných kyselín v potrave je živočíšneho pôvodu, v prípade rastlinného pôvodu je bohatým zdrojom palmový tuk alebo kokosový tuk. Nasýtené mastné kyseliny  tvoria zdroj energie a štrukturálnu súčasť bunkových membrán.

 

Na náš organizmus pôsobia priaznivo najmä nenasýtené mastné kyseliny, ktoré môžu mať jednu dvojitú väzbu (mononenasýtené MK) alebo dve a viac dvojitých väzieb (polynenasýtené MK). Podľa toho, na ktorom uhlíku mastnej kyseliny sa nachádza prvá dvojitá väzba, nazývajú sa 3- omega MK, 6- omega MK alebo 9- omega MK.

 

Kým nasýtené mastné kyseliny a mononenasýtené mastné kyseliny si dokážu bunky ľudského organizmu vytvoriť v rámci vlastných metabolických pochodov samé, polynenasýtené mastné kyseliny musia ľudia prijímať z potravy. Nedokážu si ich totiž vytvoriť vlastným metabolizmom. Polynenasýtené mastné kyseliny sa preto nazývajú aj ako esenciálne mastné kyseliny, nevyhnutné pre život ľudí,“ vysvetľuje MUDr. Minárik.

 

Najviac vyskytujúcou sa mononenasýtenou MK je kyselina olejová. Bohatými zdrojmi sú najmä olivový a repkový olej a zo živočíšnych tukov bravčová masť. Sú súčasťou zdravej výživy ľudí, keďže majú niekoľko významných pozitívnych nutričných a zdravotne - preventívnych vlastností. Znižujú napríklad riziko srdcovocievnych ochorení a sú štrukturálnou súčasťou bunkových membrán.

 

Medzi najvýznamnejšie 6- omega polynenasýtené MK patria kyselina linoleová, kyselina gama linolénová a kyselina arachidonová. Kyselina linolová je esenciálna. Z nej sa tvorí kyselina arachidonová, ktorá sa podieľa na normálnej štruktúre lipidov v bunkových membránach a zohráva významnú úlohu pri signálnych procesoch v bunkách. Podporuje tiež zápalové procesy a krvnú zrážanlivosť. Významným zdrojom je predovšetkým slnečnicový olej.

 

Medzi najdôležitejšie 3- omega polynenasýtené MK patrí kyselina alfa linolénová, kyselina eikozapentaenová, kyselina dokozapentaenová a kyselina dokozahexaenová. Kyselina alfa linolénová je esenciálna MK, z ktorej si naše bunky dokážu vytvoriť kyselinu eikozapentaenovú a kyselinu dokozahexaenovú. Prírodným zdrojom kyseliny alfa linolénovej sú rastlinné potraviny, ako napríklad vlašské orechy, ľanové semená, ale aj semená repky olejnej. Prírodným zdrojom ďalších troch menovaných 3- omega mastných kyselín sú ryby (rybí tuk). Vo väčšej miere sa nachádzajú napríklad v makrele, lososovi alebo v tuniaku. Medzi dokázané pozitívne vlastnosti 3- omega polynenasýtených MK patria protizápalové, protizrážanlivé účinky, potláčajú tvorbu krvných zrazenín ale majú tiež kardioprotektívne účinky. Vo vyšších koncentráciách znižujú hladinu triacylglycerolu. Znižujú tiež úmrtnosť celkovú aj srdcovú.

 

Z výživového hľadiska sa pokladá za dôležité, aby sme v potrave konzumovali polynenasýtené 6- omega a 3- omega mastné kyseliny v správnom pomere. Za optimálny pomer 6- omega a 3- omega polynenasýtených MK sa pokladá 1,5:1, za ešte prijateľný pomer sa považuje 4:1. Na Slovensku bol výživovými analýzami bežnej stravy zistený výrazný nepomer príjmu, a to v pomere až 10-20-50:1.

 

Menej žiaducim druhom mastných kyselín sú tzv. trans MK. Ide o priestorovú orientáciu atómov uhlíka v molekule mastnej kyseliny v mieste dvojitej väzby. Trans MK sa v obmedzenom množstve prirodzene nachádzajú napríklad v mliečnom tuku alebo v živočíšnom tuku. Prirodzené formy trans MK sú pre ľudský organizmus bezpečné.

 

Pre zdravie ľudí sú škodlivé tie trans MK, ktoré vznikajú chemickými reakciami, ako napríklad pri vyprážaní potravín alebo pri priemyselnom stužovaní rastlinných olejov za pomoci vodíka a katalyzátora, tzv. hydrogenácii. Potraviny, ktoré ich obsahujú, zvyšujú v krvi cholesterol a podporujú vznik kardiovaskulárnych chorôb,“ vysvetľuje MUDr. Minárik.

 

Stužené tuky boli v minulosti častou súčasťou roztierateľných tukov - margarínov. Posledné roky sa však margaríny určené na natieranie vyrábajú inými technológiami, pri ktorých sa trans MK netvoria a výrobky ich obsahujú iba v stopách, čo je menej ako 1 percento z celkového množstva tuku.

 

Keďže tuky bohaté na trans MK sú pre naše zdravie nepriaznivé, výrobcovia potravín v priebehu posledných rokov investovali do inovácií technologického vybavenia a tiež do inovácií receptúr. Výsledkom je, že margaríny dnes obsahujú už len veľmi nízke množstvá trans mastných kyselín. Pri nákupe potravín odporúčam pozorne čítať na obaloch informácie o zložení a o živinách, hovorí Ing. Jarmila Halgašová, riaditeľka PKS.

 

Ako teda dosiahnuť vyvážený príjem tukov? Pri stravovaní uprednostňujte chudé mäso, nízkotučné alebo polotučné mliečne výrobky. Aspoň dvakrát do týždňa zaraďujte do jedálnička ryby. Na tepelnú úpravu používajte rastlinné oleje, najmä olivový alebo repkový. Denne zaraďujte do jedálnička tiež menšiu porciu, čo je 20 až 25 gramov, najmä vlašských orechov a semienok, najmä ľanových. Pri príprave nevarených jedál dávajte prednosť za studena lisovaným extra panenským olejom pred rafinovanými. Na natieranie alebo na prípravu nátierok uprednostňujte kvalitné margaríny bez trans MK a roztierateľné tuky, ktoré majú vyhovujúci pomer nasýtených a nenasýtených omega-6 a omega-3 mastných kyselín, navyše v ktorých obsah trans izomérov mastných kyselín je nižší ako jedno percento. Vyhýbajte sa výrobkom polievaným lacnou napodobeninou čokolády alebo jogurtovou polevou.

 

V záujme zabezpečenia lepšieho zdravia obyvateľov Slovenska je potrebné propagovať zmeny vo výžive tak, aby sa zvýšila najmä konzumácia rýb, ľanových semien, ľanového oleja, vlašských orechov, a namiesto slnečnicového oleja preferovať používanie repkového oleja,“ uzatvára diskusiu o tukoch riaditeľka PKS.