PKS: „Podiel slovenských potravín na pulte pokračuje vo voľnom páde“

(tlačová správa z TK)

V Bratislave, 18. mája 2017 - Slovenská republika nie je potravinovo sebestačnou krajinou a čoraz viac sa od toho vzďaľuje. Podiel domácich potravín na pultoch sa aj v tomto roku znížil, už dosahuje len 37,2 %. Vyplýva to z najnovších výsledkov reprezentatívneho prieskumu agentúry GfK realizovaného pre Potravinársku komoru Slovenska (PKS).

Slovenskí potravinári vedia vyrobiť dostatok kvalitných potravín a aj za prísnejších podmienok, ako sú určené európskou legislatívou. Slovensko sa napriek tomu radí ku krajinám s najväčším podielom zahraničných potravín na pultoch predajní.

Najnovší prieskum agentúry GfK Slovensko realizovaný v období od 8.3 - 5.4. 2017 na vzorke 360 predajní po celom Slovensku ukázal, že na Slovensku je väčšina ponúkaných potravín dovezených zo zahraničia, výnimkou je len mlieko, minerálka a alkoholické nápoje.

Agentúra GfK Slovensko uskutočnila prieskum pre PKS po prvýkrát v roku 2011 a zastúpenie domácich potravín na pultoch bolo vtedy 50 %. Odvtedy PKS prieskum vykonáva každoročne a podiel vystavenia slovenských potravín permanentne klesá. Podľa najnovšieho prieskumu ich podiel znovu medziročne klesol o 1,3 percentuálneho bodu (p.b.) z 38,5 % na 37,2 %. Od roku 2011 do roku 2017 tak počet vystavených slovenských potravín klesol o viac ako štvrtinu.

„ Z prieskumu tiež vyplýva, že nadpolovičný podiel si zachovávajú len potraviny s nízkou pridanou hodnotou, ako je mlieko, či minerálne vody. Podiel domácich potravín s vyššou pridanou hodnotou stále klesá a sú nahrádzané dovozom zo zahraničia. To je zlá správa nielen pre občanov, ale aj pre budúcnosť slovenskej ekonomiky ,“ uviedol Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.

Najviac slovenských potravín je v reťazcoch COOP Jednota (56%) a CBA (48%), najmenej v reťazci Lidl (14%). Zastúpenie slovenských potravín na pultoch má však všeobecne klesajúci trend vrátane slovensky orientovaných lídrov COOP Jednota a CBA. Najmenej zastúpené domáce potraviny sú v rámci kategórií oleje, cukrovinky nečokoládové, konzervované produkty a cukrovinky čokoládové. Najvyšší podiel je pri mlieku, minerálkach, víne, pive, liehovinách a destilátoch.

Potravinársky priemysel na Slovensku kontinuálne upadá, niektoré odvetvia takmer zanikli, počet zamestnancov v tomto odvetví klesá a naopak neustále rastie záporné saldo zahraničného obchodu. Kým v iných krajinách sú domáce potraviny dôležitou témou a potravinári sa môžu opierať o podporu štátu, na Slovensku sa potravinárom dlhodobo nevenuje takmer žiadna pozornosť. Nezáujem štátu, rastúce daňové a administratívne zaťaženie a obchodná politika obchodných reťazcov – to sú hlavné príčiny postupnej likvidácie potravinárskeho sektora na Slovensku.

„ Kontinuálny pokles slovenských výrobkov na pultoch je zákonitým vyústením vývoja podfinancovaného slovenského potravinárstva. Malé potravinárske podniky nedokážu svojou produkciou pokryť požiadavky obchodných reťazcov a väčšie podniky z výrobného programu vypúšťajú neefektívnu výrobu. Zo zahraničia sa tak na naše pulty dostávajú inovatívne produkty, ktoré chýbajú v portfóliu domácim výrobcom ,“ komentoval vývoj Pavol Uhrín, predseda Dozornej rady PKS.

V roku 2016 dosiahlo záporné saldo zahraničného obchodu s agrokomoditami hodnotu -1,3 mld. €. Každým rokom sa zvyšuje množstvo exportovaných poľnohospodárskych surovín a každým rokom sa zvyšuje množstvo dovezených potravín, čo potvrdzuje prehlbujúci sa úpadok spracovateľského potravinárskeho priemyslu. Ak rezort pôdohospodárstva vynakladá prostriedky predovšetkým na podporu prvovýroby, z veľkej časti sa míňajú svojmu účinku, keďže finančne poddimenzovaný spracovateľský priemysel nedokáže dať zodpovedajúcu pridanú hodnotu surovinám od prvovýrobcov, ktoré tak končia v exporte bez adekvátneho prínosu pre slovenskú ekonomiku.

Potravinári musia tiež čeliť rastúcim nákladom vyplývajúce z narastajúcich regulácií, čoho kritickým príkladom je nový zákon o odpadoch z dielne MŽP SR. Len tento jeden zákon skokovito zvýšil náklady výrobcov na recykláciu odpadov z obalov z doterajších 5 mil. € na približne 40 mil. € ročne, a to bez adekvátnej kompenzácie.

„ Dnes konštatujeme, že hlavným dôvodom poklesu podielu slovenských potravín na pulte je klesajúca konkurencieschopnosť slovenských potravinárov. Potrebujeme investovať do inovácií, moderných obalov a do nových technológií. Bez podpory štátu, zlepšenia podnikateľského prostredia a zníženia administratívneho a daňovo-odvodového zaťaženia to však nepôjde ,“ uzavrel prezident PKS.

Podiel domácich potravín na predajných pultoch vybraných obchodných reťazcov:

COOP Jednota 56 %

CBA 48 %

Billa 40 %

Metro 40 %

TESCO 40 %

Kaufland 37 %

Lidl 14 %

Podiel slovenských výrobkov na regáloch predajní SR podľa kategórií:

Rok 2017 Zmena oproti roku 2016

Mlieko 64,0 % + 8 p. b.

Vody a minerálne vody 53,0 % - 2 p. b.