PKS: Za päť rokov klesol podiel domácich potravín na pultoch až o 20 percent

(tlačová správa z TK PKS 14.5.2015)

V Bratislave, 14. mája 2015 - Obchodníci reagujú na pokles domácich potravín na pultoch zatiaľ len prísľubmi. Realita je však celkom opačná. V priebehu piatich rokov klesol podiel slovenských potravín až o 20 %. Bezkonkurenčne najviac slovenských potravín ponúka svojim zákazníkom COOP Jednota (62 %) a CBA (51%). Hodnotou 19 % zostal nezmenený podiel privátnych – neznačkových potravín.

Radšej investujú do reklamy a presviedčajú spotrebiteľov o svojom vzťahu k Slovensku, ako reálne predávajú slovenské potraviny. Tak reagujú niektoré obchodné reťazce na výsledky prieskumu renomovanej spoločnosti GfK Slovakia o podiele domácich potravín na pultoch našich predajní. Potravinárska komora Slovenska (PKS) v spolupráci s agentúrou GfK Slovakia prieskum realizuje už piaty rok. Po prvýkrát bol prieskum uskutočnený v roku 2011 a podiel domácich potravín vtedy dosiahol 50 %. Najnovší prieskum bol realizovaný v období od 18.3.2015 do 2.4.2015 na rovnakej vzorke 360 predajní.

„Prieskum podáva objektívnu informáciu o tom, ako vyzerá ponuka slovenských potravín na pultoch vybraných obchodných reťazcov. Potravinári chcú mať s obchodníkmi korektné vzťahy a ponúkajú im kvalitné potraviny. Boli by sme veľmi radi, ak by k politike podpory domácej produkcie mali obchodníci rovnaký prístup, ako v iných členských štátoch. Najmä, ak spotrebitelia si začínajú uvedomovať význam podpory domácej ekonomiky, zamestnanosti a kvalitných a bezpečných potravín, ktoré sú ponúkané slovenskými potravinármi,“ uviedol Daniel Poturnay, prezident PKS.

Celkový podiel domácich potravín v roku 2015 dosiahol hodnotu 40 %, čo je od roku 2011 pokles až o 10 p.b. a reálny úbytok o 20 %. Medziročne sa podiel slovenských potravín znížil o 3 p.b., čo predstavuje úbytok až o 9,3 %.

„Najmenej sú domáce potraviny zastúpene v obchodných reťazcoch Lidl a Kaufland, najviac v COOP Jednota. COOP Jednota je spoľahlivý partner, ktorého reklamné slogany sú aj zrkadlom jeho podnikateľskej praxe. Objektívnosť prieskumu o domácich potravinách na pultoch našich predajní realizovaného spoločnosťou GfK Slovakia potvrdzujú aj štatistické údaje EUROSTAT-u, podľa ktorých je zastúpenie slovenských potravín na domácom trhu na úrovni 40 percent,“ uviedol Daniel Poturnay.

Pri hodnotení jednotlivých krajov klesol podiel slovenských potravín v porovnaní s minulým rokom v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom, Žilinskom, Banskobystrickom, Košickom, nezmenil sa v Prešovskom kraji, o jeden percentuálny bod stúpol v Trenčianskom kraji. Najmenej domácich potravín ponúkajú zákazníkom hypermarkety.

Medziročne bol zaznamenaný najväčší pokles domácich potravín pri olejoch o 33 p.b. zo 46 % na 13 % (78,8 %), mäsových výrobkoch o 10 p.b. z 55 % na 45 % (18,2 %), nealkonápojoch o 9 p.b. z 31 % na 22 % (29,1 %), cestovinách o 7 p.b. zo 47 % na 40 % (14,9 %), pri trvanlivom pečive o 7 p.b. z 35 % na 28 % (20 %) a pri nečokoládových cukrovinkách o 4 p.b. zo 17 % na 13 % (23,5 %). Najslabšie zastúpenie domácich potravín tradične nájdeme v predajniach spoločnosti Lidl (14%), v ktorých medziročne kleslo zastúpenie domácich produktov o 2 p.b., čo predstavuje medziročný pokles o 12,5 %.

„Pokles v ponuke domácich potravín nastal vo všetkých formátoch predajní. Dohoda s obchodníkmi podpísaná v decembri 2013, ktorá reagovala na pokles podiel domácich potravín, nepriniesla žiadnu pozitívnu zmenu. Dôkazom je 60 percentný podiel potravín z cudziny na našich pultoch,“ uviedol prezident PKS.

PKS monitoruje podiel domácich potravín už od roku 2011. Počas piatich rokov sa na pultoch výraznejšie zúžila ponuka niektorých domácich potravín. Podiel nečokoládových cukroviniek klesol o 24 p.b. (64,9 %), čokoládové cukrovinky o 32 p.b. (62,7 %), oleje o 27 p.b. (96,8 %), trvanlivé pečivo 23 p.b. (45,1 %) a mäsové výrobky o 17 p.b. (27,7 %).

„Klesajúci trend je s výnimkou vína, mlieka a liehovín zaznamenaný u všetkých ostatných kategórií potravín,“ povedal Pavol Uhrín, člen dozornej rady PKS a dodal: „Vývoj v zastúpení slovenských potravín na pultoch obchodných sietí by mal byť alarmujúcim signálom pre všetky zainteresované strany, ako pre obchodníkov, tak pre vládu. Z tohto pohľadu sú všetky strategické dokumenty zamerané na podporu potravinárskeho priemyslu len prázdnou deklaráciou.“

V porovnaní s minulým rokom sa nezmenil podiel privátnych – neznačkových potravín, ktoré majú na našich pultoch 19 % zastúpenie. Neznačkové potraviny sa v porovnaní s rokom 2014 udomácnili viac v Trnavskom kraji o 7 p.b. (41,2 %), v Prešovskom kraji o 6 p.b. (33,3 %) a v Trenčianskom kraji o 2 p.b. (12,5 %).

Privátne značky majú vysoké zastúpenie pri mlieku, konzervovaných výrobkoch, mäsových výrobkoch. V najnižšej miere sú zastúpené v kategóriách víno, pivo, destiláty a liehoviny. Kým v Bratislavskom kraji sa zvýšil podiel mlieka od originálnych výrobcov, v Nitrianskom a Žilinskom kraji sa podiel neznačkového mlieka zvýšil. Viac neznačkových mäsových výrobkov majú spotrebitelia v Trnavskom kraji o 16 p.b. (z 261,5 %), v Nitrianskom kraji o 10 p.b. (37 %) a v Trenčianskom kraji o 9 p.b. (25,7 %).

Najviac privátnych neznačkových potravín ponúka obchodný reťazec Lidl (48%), ktorý má zároveň najmenej domácich potravín. Najmenej neznačkových potravín má na svojich pultoch Metro (10%), Billa (13%), Tesco (13%) a CBA (14%).

„Pri neznačkových potravinách spotrebiteľ nemá garanciu jednak zachovania výrobcu, jednak ani kvality, ktorá sa môže meniť bez toho, aby spotrebiteľ zmenu postrehol,“ vysvetľuje Pavol Uhrín.

„Dôsledkom poklesu podielu domácich potravín a neznačkových potravín je znižovanie domácej produkcie potravín, rast nezamestnanosti, zánik potravinárskych podnikov a podpora zahraničných ekonomík. Dochádza k poškodzovaniu slovenskej ekonomiky a marketingovému balamuteniu spotrebiteľa,“ uviedol Daniel Poturnay a na záver dodal: „Prepad obchodného salda s agropotravinárskymi výrobkami na historicky najvyššiu zápornú hodnotu 1, 038 miliardy Eur, kontinuálny nárast vývozu poľnohospodárskych produktov a recipročný kontinuálny nárast dovozu produktov s pridanou hodnotou, ktorými sú potraviny, je len dôkazom neefektívnosti prijímaných opatrení.“