Mýtus:
Sladidlá zvyšujú u ľudí riziko rakoviny
Fakt:
Vedci nezistili žiadnu spojitosť medzi nízko kalorickými sladidlami a rakovinou u ľudí. Táto otázka sa vynorila spolu s niektorými štúdiami, ktoré indikovali možnosť rakoviny (močového mechúra) spôsobenú cyklamátmi v kombinácii so sacharinom pri laboratórnych zvieratách. Jednako, s odvolaním sa na National Cancel Institute (NCI, Národný inštitút pre výskum rakoviny), nedávne výsledky čiastkových štúdií týchto a ďalších podobných nízko kalorických sladidiel nedokázali žiadne spojenie s rakovinou šudí. Posledný výskum NCI dokonca vylúčil spojenie medzi konzumáciou aspartamu a zvýšením rizika rakoviny.

Mýtus:
Sladidlá podporujú chuť do jedla a obezitu
Fakt:
Výskum vplyvu konzumácie jedla a nápojov napríklad s obsahom aspartamu, u detí nedokázal zvýšenie pocitu hladu. Vylúčil tiež pôsobenie na zvýšenie príjmu potravy u dospelých s normálnou hmotnosťou i nadváhou. Príbuzné štúdie obéznych ľudí ukázali zníženie telesnej hmotnosti, keď títo držali diétu a konzumovali jedlá ochutené sladidlami, namiesto jedál ochutených cukrom. Faktom zostáva, že nízko kalorické sladidlá môžu byť pre väčšinu populácie nenahraditeľným nástrojom pri kontrole telesnej hmotnosti ako časť kalorickej rovnice a významnou pomocou pri udržiavaní hladiny cukru u diabetikov.

Mýtus:
Cukor spôsobuje cukrovku
Fakt:
V prvom rade je potrebné rozlišovať dva typy cukrovky. Typ 1 je spôsobeným zlyhaním funkcie pankreasu a nedostatkom ním vylučovaného hormónu inzulínu. Inzulín je zodpovedný za využitie energie vo svaloch a ostatných bunkách. Druhý tup cukrovky, vzniká, keď telo nie je schopné správne využiť inzulín produkovaný pankreasom. Tento typ je rozšírenejší. Osoby, ktoré majú nadváhu, alebo sú obézne majú zvýšené dispozície pre cukrovku typu 2. Konzumácia cukru a sacharidov však nepodmieňuje ani jeden ty cukrovky Cukrovkári si potrebujú dávať pozor na celkové množstvo prijímaných sacharidov, hoci cukry ako také nie sú zo stravy úplne vylúčené. Kontrolované užívanie totiž u cukrovkárov zlepšuje senzitivitu na inzulín, podobne ako u zdravých osôb.

Mýtus:
Škrobový sirup s vysokým obsahom fruktózy (HFCS High fructose corn syrup) spôsobuje obezitu
Fakt:
Žiadne jedlo alebo ingrediencia nemôžu sami o sebe spôsobiť obezitu. Obezitu primárne spôsobuje príjem nadmerného množstva kalórií a nedostatočný pohyb. Podobne ako tuky , sacharidy, bielkoviny, aj HFCS, ak je konzumované v nadmernom množstve, môže prispievať k zvyšovaniu telesnej hmotnosti. Neexistuje vedecký dôkaz vplyvu uprednostňovania konzumácie HFCS pred inými cukrami, ako napr. sacharóza, na zvyšovanie stupňa obezity. Špekulácie o možnom vzťahu medzi HFCS a zvyšovaním hmotnosti vznikli na základe predbežného výskumu, ktorý skúmal množstvo fruktózy (naposledy v dávke 2-3 krát väčšej ako priemer) konzumovanej Američanmi. Výskum však netestoval priamo HFCS, ktorý podobne ako sacharóza je tvorený takmer z rovnakého množstva fruktózy a glukózy.

Mýtus:
Deti s intoleranciou laktózy nemôžu piť mlieko
Fakt:
Nové informácie American Academy of Pediatrics aktuálne odporúčajú deťom s intoleranciou laktózy nielen piť mlieko, ale aj denne jesť mliečne produkty ako syry alebo jogurt. Keďže hranica tolerancie je vysoko individuálna, odporúča s skúšať malé denné dávky, na zistenie množstva, ktoré ešte nespôsobuje symptómy. Veľa detí s intoleranciou laktózy totiž nedostáva z potravy dostatok vápnika.

Mýtus:
Tuky v jedle sú škodlivé
Fakt:
Tuky získali zlú povesť už veľmi dávno a ich reputácia uviazla na mŕtvom bode. Vedecký pohľad na tuky sa však počas rokov výskumu dosť zmenil. V súčasnosti sa tiež zameriava na konzumovanie a regulovaný príjem /20 - 30% kalórií alebo 44 – 47 gramov na 2000 kalórií v strave/ tukov s viacerými typmi niektorých mastných kyselín a nižším obsahom iných /napr. vyšší príjem poly nenasýtených a mononenasýtených mastných kyselín zo zdrojov ako rastlinné oleje, orechy a ryby/. Vhodné je udržiavanie príjmu trans a nasýtených mastných kyselín na najnižšej možnej úrovni, alebo konzumácia nutrične vyváženej stravy, ktorá môže byť vyberaná podľa nutričných hodnôt uvádzaných na tovare.

Mýtus:
Umývanie v umývadle naplnenom vodou je najlepší spôsob ako očisti jedlo
Fakt:
Na základe údajov Partnership for food SafetyEducation (PFSE), je takéto počínanie značné riskantné. Drez môže okrem vody obsahovať tiež baktérie, ktoré môžu prenikať do jedla a spôsobovať choroby. PFSE odporúča na čistenie čerstvého ovocia a zeleniny vrátane ich prirodzených obalov /šupky, kôry/, ktoré sa nejedia, používať jedine prúd tečúcej vody. Ovocie a zeleninu s pevným obalom je vhodné vydrhnúť pod vodou alebo použiť žinku či papierové obrúsky. Nikdy však nepoužívajte čistiace prostriedky, nie sú určené na konzum!


Mýtus:
„Keď jedlo dobre chutí, je aj bezpečné ho jest“
Fakt:
Ak skúšate vašu chuť na určovanie bezpečnosti jedla, veľmi ľahko sa môžete dostať do problémov. Niekedy môže byť nebezpečný už malý kúsok skúšaného podozrivého jedla. Pre veľa chorôb spôsobených jedlom, napr. botulizmus, platí, že stačí zjesť veľmi malú časť kontaminovaného jedla a následky môžu byť fatálne. Centers for Disease Control and Prevention (CDC) odhaduje, že choroby z jedla spôsobia len v USA ročne približne 76 miliónov ochorení, 325 tisíc hospitalizácii a 5000 úmrtí.

Mýtus:
Celiatici môžu konzumovať potraviny s obsahom glutamanu
Fakt:
Lekári neodporúčajú celiatikom konzumovať potraviny ochutené E621. Nie je vhodný tiež pre alergikov. Glutaman sodný je po chemickej stránke soľou kyseliny glutámovej. Je aktivátorom chuťových receptorov, čiže primárne sa používa na zvyšovanie chuťového vnemu. Konkrétne aktivuje chuťové receptory jednej z piatich základných chutí – umami. Obdobne lepok (glutén) obsahujú všetky „éčka“ odvodené od glutamanu. Ak zdravú náhradu glutamanu je možné použiť napríklad kvasničné extrakty – samozrejme, aj tu je nutné preveriť obsah sodíka.