PKS - Úvod
 
 
 
Vyhľadávanie:

Rozšírené vyhľadávanie
 
 
Prihlásenie členov PKS
 
Internetový kurz zdravého životného štýlu organizovaný PKS
 
PKS podpora zdravého životného štýlu v STV:
 
návštevníkov: 181062
 
f
Kto sme

Potravinárska komora Slovenska je dobrovoľným združením právnických osôb, založenom potravinárskymi firmami pôsobiacimi na Slovensku s cieľom spolupracovať pri obhajovaní spoločných záujmov potravinárskeho priemyslu. pokračovanie...

 

Potravinárska komora Slovenska, Digital park II, Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, pks@pks.sk 

 
Aktuálne témy
PKS: "Mýty a fakty o potravinách. Kde je pravda o tradičných potravinách?"

(tlačová správa)


Bratislava, 25. novembra 2014 - Viete čo jete? Vyznáte sa v potravinách? Sú vaše znalosti o potravinách naozaj správne? Vo verejnosti sú zaužívané mnohé mýty, ktoré majú ďaleko od pravdy. Potravinárska komora Slovenska (PKS) v spolupráci s odborníkom na zdravú výživu MUDr. Petrom Minárikom si preto posvietili na zaužívané mýty, aby sa spotrebitelia lepšie orientovali vo svete potravín.

Reklamné kampane a rôzni „odborníci“ nás presviedčajú o potravinách a ich vplyve na naše zdravie. Neraz sa im to aj podarí, hoci s pravdivosťou nemajú nič spoločné. Veľa sa toho narozpráva napríklad o pečive, mlieku, či margaríne. Sú teda tieto potraviny škodlivé pre naše zdravie?

„V súčasnosti sa vyrábajú potraviny najbezpečnejšie v histórii, legislatíva a regulácie pre potravinársky priemysel sú najprísnejšie v histórii, napriek tomu sú niektoré potraviny démonizované,“ povedala Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska (PKS). Všetky podstatné informácie sa pritom spotrebitelia môžu dozvedieť z označenia potravín. Pri komunikácii sa však často opomína, že najdôležitejším faktorom je vždy vyvážený príjem a výdaj energie, bez ktorého si nikto neudrží svoju stabilnú hmotnosť. Potravín, o ktorých má verejnosť skreslené alebo nepravdivé informácie je viacero. Pred pár týždňami na Slovensku prebiehala diskusia, či je chlieb a pečivo potravinou s pozitívnym vplyvom na naše zdravie, pričom prevláda názor, že tmavý chlieb je zdravý.

„Aj pri tmavom chlebe musíme rozlišovať, či ide o chlieb iba prifarbený, alebo skutočne celozrnný. Celkom určite je vhodnejší celozrnný chlieb, ako biele pečivo. No vo všeobecnosti je najdôležitejšia najmä porcia, ktorú si doprajeme,“ uviedol gastroenterológ MUDr. Peter Minárik.

Skresľujúce či nepravdivé informácie sa podsúvajú aj o mlieku. Najzaužívanejším je mýtus, že mlieko zahlieňuje organizmus. Nie je to pravda. Mlieko je významným zdrojom energie, bielkovín, vitamínov, minerálnych látok, najmä vápnika. „Príjem vápnika je mimoriadne dôležitý najmä u detí a adolescentov, pretože je dôležitý pre stavbu kostí a zubov, ale rovnako aj pre fungovanie nervového a svalového systému. Vápnik z mlieka a mliečnych výrobkov sa ľahko vstrebáva do ľudského organizmu,“ vysvetľuje MUDr. Peter Minárik.

Ak konzumujete jedlé tuky, akými sú maslo, margaríny, či oleje mali by ste vedieť, že sa získavajú zo živočíšnych a rastlinných zdrojov. Pre mnohých sú neželané, pre iných zasa významný zdroj energie a zdraviu prospešných látok. Aj v tomto prípade platí zásada primeraného a vyváženého príjmu. Rastlinné oleje sú významným zdrojom nenasýtených mastných kyselín. Nemali by sme však zatracovať ani bravčovú masť a maslo. O margarínoch sa častokrát hovorí, že je to „umelý tuk“. Je to však mýtus založený na nesprávnych informáciách. Margarín sa vyrába technologickým procesom hydrogenácie a emulgácie. Hydrogenácia je nasycovanie nenasýtených chemických väzieb na nasýtené, a keďže sa tekuté oleje menia na tuhšie formy podľa požiadaviek výroby, nazýva sa aj stužovanie. Emulgácia je spájanie tukovej a vodnej fázy. Voda a tuk sa za pomoci emulgátora spoja do homogénnej zmesi a neoddelia sa. Takto je možné vyrobiť roztierateľný tuk aj s optimálnym zložením rastlinných a živočíšnych tukov, pričom túto zmes možno obohatiť o ďalšie zdraviu prospešné látky. Maslo je tvorené nasýtenými mastnými kyselinami, avšak s krátkym reťazcom, a preto teplota topenia je veľmi blízka prirodzenej teplote ľudského organizmu. Je teda ľahko stráviteľné.

Cukor a sladidlá sú tiež pomerne často diskutovanou témou. Vo verejnosti je napríklad zaužívaný mýtus, že sladidlá sú karcinogénne. „Nie je pravda, že sladidlá sú karcinogénne, pretože ich bezpečnosť sa pravidelne monitoruje a vedecky overuje v súlade najnovšími vedeckými poznatkami a v súlade s najnovšími metódami skúšania,“ hovorí Jarmila Halgašová, riaditeľka PKS.

Pre spotrebiteľov je dôležité vedieť, že cukry (monosacharidy a disacharidy) by sa na dennom energetickom príjme mali podieľať najviac 10 percentami. Pre vyvážený výdaj a príjem energie sa preto odporúča konzumovať nápoje nesladené, nápoje s nižším množstvom cukru alebo sladené nápoje v menších množstvách. Cukor, ktorý sa vyrába z cukrovej repy alebo z cukrovej trstiny, je takmer 100 percentná sacharóza (99,8 %). Veľa ľudí dáva preferenciu hnedému cukru, pretože je zdravší. Hnedý cukor je pritom rovnako len sacharóza (97,5 %), ktorá obsahuje viac minerálnych látok, ale vyznačuje sa takmer rovnakou energetickou hodnotou. A obľúbený med? Ten je ľahšie stráviteľný, pretože sa skladá sa z glukózy a fruktózy, teda z jednoduchých cukrov.

Zdraviu veľmi prospešné sú celkom určite aj ryby. Odporúča sa tiež konzumácia mastnejších rýb, pretože sú väčším zdrojom nenasýtených esenciálnych omega 3 a omega 6 mastných kyselín. „Týždenne sa odporúča zjesť 100 až 200 gramov rýb,“ hovorí Jarmila Halgašová.

Ak hovoríme o mäse, tak hydinu by sme mali konzumovať vo väčších množstvách ako červené druhy mias. „Bravčové a hovädzie mäso sa doporučuje konzumovať v množstve najviac 500 g za týždeň,“ dodáva Peter Minárik, ktorý nedávno spoločne s manželkou nedávno vydali knihu „Rakovina a výživa“ – mýty a fakty 2.

„V knihe sa čitatelia dozvedia, ktoré opatrenia vo výžive sú pri prevencii rakoviny dôležité, v súlade s medicínou založenou na dôkazoch, a dokážu tak v dlhodobom horizonte účinne znížiť nádorové riziká. V obrovskom prúde neraz rozporuplných a širokú verejnosť mätúcich informácií o vplyve výživy na zdravie, bolo našou ambíciou pomôcť čitateľom v orientácii, čo je v strave a preventívnej výžive dôležité, čo je menej podstatné a čo patrí medzi nepotvrdené mýty,“ približuje publikáciu MUDr. Peter Minárik.


 
Ďalšie články