PKS - Úvod
 
 
 
Vyhľadávanie:

Rozšírené vyhľadávanie
 
 
Prihlásenie členov PKS
 
Internetový kurz zdravého životného štýlu organizovaný PKS
 
PKS podpora zdravého životného štýlu v STV:
 
návštevníkov: 181062
 
f
Kto sme

Potravinárska komora Slovenska je dobrovoľným združením právnických osôb, založenom potravinárskymi firmami pôsobiacimi na Slovensku s cieľom spolupracovať pri obhajovaní spoločných záujmov potravinárskeho priemyslu. pokračovanie...

 

Potravinárska komora Slovenska, Digital park II, Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, pks@pks.sk 

 
Aktuálne témy
PKS: Potravinárom komplikuje život Brusel, novou hrozbou je liberalizácia obchodu s USA

 

(tlačová správa z VZ PKS 15.4.2015)

 

Bratislava, 15. apríla 2015 – Zvýšenie konkurencieschopnosti slovenského potravinárstva, zrovnoprávnenie prideľovania dotácií pre potravinárske podniky, zníženie DPH na potraviny na úroveň obvyklú v ostatných členských štátoch EÚ, zamedzenie nadmernej regulácie, zlepšenie dodávateľsko – odberateľských vzťahov, zefektívnenie kontroly bezpečnosti potravín, ako aj odmietnutie liberalizácie obchodu EÚ s USA bez dôkladnej analýzy dopadov. Priority na rok 2015 schválili delegáti Potravinárskej komory Slovenska (PKS) v stredu 15. apríla na valnom zhromaždení. Za prezidenta PKS bol opätovne zvolený Daniel Poturnay.

Potravinári sa museli v uplynulom období vysporiadať s ďalšími prekážkami. Rok 2014 sa pre potravinársky priemysel niesol v znamení kvality potravín, diskusie o obmedzovaní sortimentu potravín predávaných v školských bufetoch, ďalšieho rozširovania povinností v oblasti označovania potravín krajinou pôvodu, ako aj v znamení zreformovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2014 – 2020 a rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi USA a EÚ.

Návrh novely školského zákona zakázať predaj vybraných kategórií potravín v školských bufetoch bol príkladom nevhodného zásahu do slobody podnikania. Nemenej citlivou otázkou je krajina pôvodu a diskusia o jej povinnom uvádzaní v označení potravín. PKS v tomto prípade nemá podporu zo strany ministerstva, ktoré si povinnosť uvádzania krajiny pôvodu jednotlivých zložiek (mäso, mlieko) osvojilo nehľadiac na negatívne dopady najmä na slovenský priemysel.

Prístup k potravinárskemu priemyslu podľa zreformovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky PKS nepovažuje za šťastné riešenie podpory jeho ďalšieho rozvoja. Brusel má záujem drobiť farmy, podporovať spracovanie poľnohospodárskych produktov na farmách a predaj takto spracovaných produktov cez krátke dodávateľské reťazce. Osobitnou kapitolou je podpora potravinárskeho priemyslu. Scenár uplatňovania reformy SPP na Slovensku smeruje k podpore štruktúry potravinárskych mikro a malých podnikov typických pre 50-te roky minulého storočia, čo určite nie je cestou k úspechu alebo cestou posilnenia bezpečnosti a ochrany zdravia spotrebiteľa. Na poslednú chvíľu sa do kritérií dostalo zvýhodnenie malých a stredných podnikov, pred tzv. veľkými. Pri rozhodovaní o projektoch nad 250 tisíc eur sa má uplatňovať subjektívne hodnotenie, ktoré zakladá živnú pôdu pre klientelizmus a korupciu. Vyvoláva viac ako len rozpaky, že bodovacím kritériom pre potravinárske podniky je registrácia aspoň 50 veľkých dobytčích jednotiek alebo ekologické obhospodarovanie aspoň 5 ha pôdy v ekologickom režime. Problémom je aj viazanosť dotácií na 75 %-né spracovanie domácej suroviny, ktorú v mnohých komoditách slovenskí prvovýrobcovia nie sú schopní pre potravinársky priemysel zabezpečiť. Nezanedbateľná časť potravinárskych podnikov sa tak dožíva poznania, že pri čerpaní podpory z eurofondov sa s nimi zrejme nepočíta.

Na zhromaždení zarezonovala aj téma liberalizácie obchodu medzi USA a EÚ. USA podporuje poľnohospodárstvo a potravinárstvo na úplne opačnom princípe ako EÚ. USA poskytuje dotácie v oveľa väčšej miere a farmárov tak motivujú ďalej investovať a rozširovať veľkosť fariem a podnikanie na nich. Veľkosť amerických fariem čo do rozlohy, ako aj čo do počtu chovaných zvierat je neporovnateľná s európskymi farmami. Od tohto sa odvíja cenový rozdiel surovín a následne aj cenový rozdiel výsledných produktov.

„Spoločná poľnohospodárska politika EÚ je na najbližších 10 rokov nastavená na podporu malých a ekologických podnikov. V prípade prijatia dohody o voľnom obchode medzi USA a EÚ európske potravinárske podniky a ich výrobky logicky nemôžu byť konkurencieschopné voči americkým potravinám, ktoré sú vyrábané veľkými podnikmi, bez sociálneho a environmentálneho balastu a za podstatne nižších štandardov, ako sú európske,“ povedal prezident PKS.

Podnikanie v potravinárskom priemysle na Slovensku je dlhodobo veľmi komplikované. Je to každodenný boj s tvrdými podmienkami. Výsledok hospodárenia potravinárskeho priemyslu za rok 2013 bol síce kladný, zhoršujú sa však výsledky hospodárenia stratových podnikov. Je to indikátor ďalšieho zániku pracovných miest v tomto odvetví v budúcnosti. V roku 2013 na Slovensku pôsobilo 215 potravinárskych podnikov, čo je síce oproti roku 2012 o 5 viac, avšak medziročne v tomto období zaniklo viac ako 1 000 stálych pracovných miest v podnikoch s 20 a viac zamestnancami.

„Pre odvetvie potravinárstva sú významné ako veľké podniky, tak aj malé a stredné podniky. Podpora jestvujúcich potravinárskych podnikov, vytváranie stabilného podnikateľského prostredia a minimalizácia zmien v legislatíve je kľúčom pre vytváranie stabilných pracovných miest,“ povedal Daniel Poturnay, prezident PKS.

Potravinári pripomínajú vláde SR, že DPH na potraviny na Slovensku patrí k najvyšším v rámci EÚ, a preto by mala byť adekvátne znížená. Celkové daňové zaťaženie potravinárov možno zaradiť k najvyšším v EÚ. Aj v ekonomicky bohatom regióne, akým je Bratislava, značná časť obyvateľov chodí nakupovať do Rakúska, kde sú mnohé potraviny lacnejšie vďaka nižšej DPH na úrovni 10 %. Je potrebné tiež pripomenúť výzvu OECD adresovanú Slovensku na zníženie daňového zaťaženia podnikateľov v SR. PKS považuje požiadavku zníženia daňového zaťaženia potravinárov za legitímnu, keďže priemerná mzda na Slovensku patrí k najnižším v rámci EÚ.

„Vývoj štátneho rozpočtu umožňuje slovenskej vláde prijímať opatrenia na zlepšenie sociálneho postavenia obyvateľov. Máme zato, že zníženie DPH na vybrané potraviny by bolo opatrením, ktoré by skutočne pomohlo práve sociálne nižším vrstvám obyvateľstva. Privítali by sme aj dobrovoľný záväzok zástupcov kľúčových obchodných reťazcov, že prípadné zníženie DPH premietnu do cien potravín na pulte, obdobne, ako tomu bolo pri záväzku v súvislosti s prijatím eura,“ povedal Daniel Poturnay, prezident PKS.

Na valnom zhromaždení, ktoré sa konalo v stredu 15. apríla, delegáti vyhodnotili činnosť komory za uplynulé obdobie, schválili výsledky hospodárenia za rok 2014, schválili plán činnosti na rok 2015, doplnili členov predstavenstva PKS a členov dozornej rady PKS. Daniel Poturnay bol zvolený za prezidenta PKS na ďalšie tri roky.

Komora má 46 členov, z ktorých 7 je kolektívnych a v súčasnosti je najväčšou a najreprezentatívnejšou organizáciou zastupujúcou záujmy potravinárov na Slovensku. PKS je členom Európskej asociácie výrobcov potravín a nápojov (FoodDrinkEurope/FDE) so sídlom v Bruseli.


 
Ďalšie články